tie obľúbené rána...vedia zmeniť deň

Autor: Lenka Škulecová | 24.10.2012 o 12:30 | Karma článku: 5,25 | Prečítané:  364x

Aj v to ráno mi zazvonil budík, ktorého zvonenie nenávidím z celej duše. Mám pocit, že aj keby som si na budík dala moju najobľúbenejšiu pieseň, tak  čo i len pri prvom zobudení ju znenávidím...

 

Samozrejme, že som ho zrušila s tým, že o 6 minút mi zazvoní znova a potom ho znova prepnem a jediné prianie v ranných hodinách čo mám je aby som ho mohla prepínať celý deň a spať čo i len tým nepríjemným prerušovaným spánkom. Zazvonil druhý krát, tretí a potom som tesne pred zazvonením budíka vyletela z postele stým, že som zaspala, čo bolo strašne nečakané..                                        Prečo som si len neuvedomovala, že si nemôžem dovoliť odkladať budík keď idem do práce na piatu a práve cez tie krásne ževraj nepracovné víkendy chodia ranné spoje ako naschvál vždy načas.

 

Zase tá úžasná rýchlosť doma pri rannej hygiene a príprave aby ľudia pri prvom pohľade na mňa si v hlave nepokladali otázky typu či idem práve zo žúrky. (Inak nemám rada tie pohľady, často sa mi to stáva, keď idem ráno do práce a ľudia na mňa pozerajú s tým pohľadom a ja im po svojom čítam myšlienky a premýšľam nad tým čo by som si asi v hlave hovorila ja, keby som videla také unavené dievča ráno v autobuse).

Sedela som v autobuse a jediné na čom som sa sama so sebou zhodla, ako to zvyknem, bolo že som nepoučiteľná a že sa mi opäť úžasné začal deň. Vždy keď ráno zaspím a niekam meškám, celý deň mám taký akoby som to nebola ani ja...                                                                                                                        Keď som sa po polhodinovom cestovaní rannou Bratislavou dostala do práce a videla že sa v práci už svieti, vedela som, že musím nahodiť krásny úsmev, (ktorý bol v tej mojej situácii ťažko vyčariť ) a dostať so seba jednu súvislú vetu aby som svoje meškanie ospravedlnila...

 

A koniec koncom ani netrebalo, zazvonila som, šéf mi otvoril s úsmevom a povedal, že sa ma nemohol dočkať, lebo bezo mňa sa mu ťažko ráno robí a tváril sa vlastne akoby sa nič nestalo. Mám rada svojho šéfa, v tom rannom zhone som si ani neuvedomila ako sa do práce teším, a že to že meškám vlastne vôbec nevadí, lebo v práci vedia že prídem a že celý deň budem svojim kolegom rozprávať príbehy, ktoré zmenia pracovnú dobu, kde sa venujeme zákazníkom a starostlivosti o predajňu na neškodných pár hodín v mojich spomienkach a fantázií...

A nebol to až tak zlý deň ako som si myslela, ráno bývam vždy pesimistická ale trvá mi to vždy len chvíľku pokiaľ si neuvedomím, že každý deň mám prežívať naplno a brat ho taký aký je.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Gašpar konšpirácie podporil, hoci ich má odhaľovať

Podpis pod vyhlásením plným dezinformácií by mal šéf polície podľa prezidenta Andreja Kisku vysvetliť. Vládni politici mlčia.

KOMENTÁRE

Policajný prezident podporuje zbrane namierené proti nám

Obhajoba Gašparovho nadriadeného Kaliňáka však neobstojí.

DOMOV

Danko pocítil silu slovenského hejtu a stále sa skrýva

Politické strany väčšinou diskusie na svojich stránkach čistia, ale nevypínajú.


Už ste čítali?