Samozrejme, že som ho zrušila s tým, že o 6 minút mi zazvoní znova a potom ho znova prepnem a jediné prianie v ranných hodinách čo mám je aby som ho mohla prepínať celý deň a spať čo i len tým nepríjemným prerušovaným spánkom. Zazvonil druhý krát, tretí a potom som tesne pred zazvonením budíka vyletela z postele stým, že som zaspala, čo bolo strašne nečakané.. Prečo som si len neuvedomovala, že si nemôžem dovoliť odkladať budík keď idem do práce na piatu a práve cez tie krásne ževraj nepracovné víkendy chodia ranné spoje ako naschvál vždy načas.
Zase tá úžasná rýchlosť doma pri rannej hygiene a príprave aby ľudia pri prvom pohľade na mňa si v hlave nepokladali otázky typu či idem práve zo žúrky. (Inak nemám rada tie pohľady, často sa mi to stáva, keď idem ráno do práce a ľudia na mňa pozerajú s tým pohľadom a ja im po svojom čítam myšlienky a premýšľam nad tým čo by som si asi v hlave hovorila ja, keby som videla také unavené dievča ráno v autobuse).
Sedela som v autobuse a jediné na čom som sa sama so sebou zhodla, ako to zvyknem, bolo že som nepoučiteľná a že sa mi opäť úžasné začal deň. Vždy keď ráno zaspím a niekam meškám, celý deň mám taký akoby som to nebola ani ja... Keď som sa po polhodinovom cestovaní rannou Bratislavou dostala do práce a videla že sa v práci už svieti, vedela som, že musím nahodiť krásny úsmev, (ktorý bol v tej mojej situácii ťažko vyčariť ) a dostať so seba jednu súvislú vetu aby som svoje meškanie ospravedlnila...
A koniec koncom ani netrebalo, zazvonila som, šéf mi otvoril s úsmevom a povedal, že sa ma nemohol dočkať, lebo bezo mňa sa mu ťažko ráno robí a tváril sa vlastne akoby sa nič nestalo. Mám rada svojho šéfa, v tom rannom zhone som si ani neuvedomila ako sa do práce teším, a že to že meškám vlastne vôbec nevadí, lebo v práci vedia že prídem a že celý deň budem svojim kolegom rozprávať príbehy, ktoré zmenia pracovnú dobu, kde sa venujeme zákazníkom a starostlivosti o predajňu na neškodných pár hodín v mojich spomienkach a fantázií...
A nebol to až tak zlý deň ako som si myslela, ráno bývam vždy pesimistická ale trvá mi to vždy len chvíľku pokiaľ si neuvedomím, že každý deň mám prežívať naplno a brat ho taký aký je.